nedeľa 27. júla 2014

Istanbul je proste taký ... iný

Pred niekoľkými rokmi som absolvovala 2týždňový jazykový kurz na Malte, pričom som mala veľké nešťastie na jazykovú školu. Samí mladí do 20 rokov, ktorí sa spájali len v rámci svojich národností. Môj názor však je, že ak som v zahraničí, chcem anglicky komunikovať minimálne väčšinu času, ak nie rovno stále. Našla som tam jedinú dievčinu s rovnakým názorom, zhodou okolností Turkyňu a to bolo hlavným dôvodom pre moju návštevu Istanbulu.


Vedeli ste, že Istanbul má v aglomerácii takmer 20 miliónov obyvateľov? Nevadí, ani ja nie (o; Z okrajových častí Istanbulu je to do centra niekedy viac ako 60km. Aj preto sa viacerí mladí sťahujú bližšie k škole - vyjde ich to lacnejšie z hľadiska každodenného cestovania a takisto dokážu ušetriť až štyri hodiny denne na cestovaní. Áno, štyri..


Na Malte existuje ulička Paceville, ktorú pozná asi každý študent. Lacný alkohol, množstvo klubov a rôznej hudby je veľkým lákadlom a dôvodom, prečo na Maltu každoročne cestuje množstvo študentov a dáva jej prednosť pred Anglickom. Keď mi však moja kamarátka Izlem povedala, že Turci sa tam veľmi nudia, pretože v Istanbule je taká ulička, kde je každý večer okolo 2 miliónov ľudí, nechápala som.

A vyzbrojená takýmito informáciami som neváhala, keď som objavila letenku za 80 eur z Viedne. Mimochodom, cena môže byť často lacnejšia, nedávno Wizzair ponúkal let z Budapešti za približne 35 eur. My sme leteli leteckou spoločnosťou Pegasus, ktorá lieta na menšie letisko Istanbulu, Sabiha Gokcen. Drobná rada - ak nájdete deň pred odletom infomáciu, že váš let sa posúva na neskôr, verte jej(o; Načakáte sa dosť aj bez toho.. (o;

Rozpadnutá budova v úplnom centre mesta
Ubytovanie sme si našli klasicky cez booking.com, v tomto prípade išlo najviac o jeho lokalitu. My sme dostali doporučenie ubytovať sa v Taksime, keďže kamarátka bývala blízko. Neľutovali sme napriek tomu, že sa medzitým presťahovala a boli sme odkázaní na vlastné schopnosti prežiť vo veľkomeste (o; Na druhej strane sme však mali veľké šťastie, lebo ak ste zaregistrovali veľké protesty asi rok dozadu v Istanbule, tak tie sa odohrávali asi 5 minút pešo od nášho hotela. Poznámka: nepredpokladajte, že personál hovorí po anglicky. Náš nehovoril...


Najšokujúcejší zo všetkého je asi prílet. Vystúpili sme z lietadla a na colnici sme čakali bezmála dve hodiny. Nič pre netrpezlivých. Keď si vezmete, že išlo ešte o to menšie z letísk a prileteli sme po ôsmej večer, ďakujem pekne. Ďalšia rada - ak uvidite pred letiskom veľký rad, tak áno, to sa čaká na autobus do centra (o; Lístky sa kupujú v autobuse, takže nestrácajte čas hľadaním stánku s lístkami, hoci to tak je všade napísané. Po tejto skúsenosti sme išli na letisko radšej už asi 4 hodiny pred odletom. Našťastie sme sa vyhli všetkým zápcham, keďže bola nedeľa doobeda, ale rad na letisku bol viac než slušný. Najprv vás čaká rad na vstup do letiska cez detektor, potom na letenky (ak meškáte, nechajú vás sa predbehnúť) a nakoniec ešte k check-inom. Suma sumárum asi 2 hodiny. Keď sme sa išli pozrieť po pol hodine okolo, nestál tam nikto... Nahnevá (o;


Vďaka všetkému čakaniu a neskorému odletu nám nakoniec zostali na návštevu Istanbulu len dva dni. Ako správna cestovateľka som bola vyzbrojená informáciami z Tripadvisoru, čo sa oplatí vidieť a ochutnať. Nakoniec sme strávili omnoho viac času jedením ako samotnými prehliadkami.. Historická časť je totiž umiestnená na veľmi malom území a nezaberie vám to viac ako 6 hodín -  a to vrátane najväčšej mešity, Hagie Sofie, Topkaki Palace aj dvoch najväčších bazárov. Aj kvôli tomu sa vám neoplatí kupovať City Pass, samostatné vstupné vás vyjde lacnejšie.

Hagia Sofia zvnútra

Istanbul je mesto plné paradoxov. Priamo v centre mesta nájdete vedľa novostavby rozpadnutú budovu, parkuje sa všade, keďže je mesto preľudnené, rybárči sa úplne všade (na fotke s výhľadom na Hagia Sofiu) a budova univerzity je pekná len na prvý pohľad.

 

 

Čo však ja zbožňujem na zahraničných cestách, tak to je spoznávanie ich jedla. Hlavne, ak nejde len o rybie špeciality (o; Turecko je na to ako stvorené, väčšina ich jedla je tvorená telacím mäsom a možnosť na občerstvenie nájdete takmer na každom kroku. Ich cena je však pomerne vysoká, aspoň čo sa týka životnej úrovne Turkov. Mne najviac chutil Kumpir - plnený zemiak. Obsluha vytiahne z pece ten najväčší zemiak, aký ste kedy videli. Do neho dajú maslo a syr a vnútro zemiaka s nimi vymiešajú. A potom už idú vaše prísady, väčšinou si ich môžete vybrať 5 až 6. K tomu čerstvý džús z granátových jabĺk a cítite sa ako v siedmom nebi. Okrem kumpiru sme vyskúšali slané turecké palacinky gozleme a geniálny kokorec z teľacieho mäsa - neobanujete. Bohužiaľ sme však nikde nenašli tureckú pizzu Lahmacun, ktorá vraj tiež stojí za to. A ak máte rovnako ako my chuť na slaný jogurt Ayrun, dúfam, že neskončí v koši tak ako náš (; Na každom kroku predávajú pečené gaštany - hrozne veľké a balené po jednom.. A tiež hrozne drahé (o;


Prečo však taký názov článku? Celkovo bol náš pocit taký nemastný neslaný. Ak sme sa snažili dostať niekam mimo centra, bolo nemožné zohnať lístky alebo niekoho, kto by nám to vysvetlit. Všetci nám len ukazovali na stánky, mimochodom zatvorené, a rovnako sme lepšie nepochodili ani v turistickom centre. Nakoniec sme sa rozhodli ísť pešo k druhej najväčšej mešite (o; Ktorá bola zatvorená (o; Ale za štyri hodiny sme videli pekné miesta, takže to až tak neľutujem.


Nakoniec aj napriek dlhému cestovaniu a nie úplne najlepšiemu turistickému servisu bolo Turecko naozaj zaujímavé, iná kultúra. Inak dúfam, že vás nezobudí tak vyšťavených ako nás ráno o piatej arabské modlenie sa (o;



3 komentáre:

  1. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pjer kdesi nasiel letenky do istanbulu za 20 evry na november..ale ehm..neviem ci nebudem chciet ist radsej do pariza :D Ty si dost prisposobivy clovek a ked povies, ze je to.. zaujimave..tak ja by som bola coskoro asi s nervami v koncoch :D

    OdpovedaťOdstrániť